184	emil vrabie
    B.	Apelati ve toponimice (vezi § 7). Multe dintre ele se intind pe ace-
leafi arii cu cele ale termenilor pàstorefti fi, de accea, trebuie presupus cà au fost imprumutate, cel putin in parte, prin pàstorii romàni :
     arSic'a, balta, bul'lóna, ceretovyna, gávra, gorgán, grópa, grun', gurgùl'a, hyrlo, kj/mpa, kycéra, lok, máhura, plaj, ponorystyj, répeda, ruptura, rypa, sehèl'ba, stramba, surdùk, Sypit, vada, vyrtopa.
    C.	Omul, raporturi de rudenie si afinitate : bádíka, tàd'o, luna, bunika, dójka, filyn, fin, fina, flekév, kumnàt, lelika, matusa, mósa, mósul, nandska, nanàsul, nepit.
    D.	Sànàtate si boalà : bet'dh, besyha, blyndd, boborùdz, bòi'fa, dzigeràj, dzúma, gélka, gúsa, gùscir', guturdj, putér'a.
    E.	Hranà : ddzymka, demndty, dol'c'yc'a, dz'áma, kastrdma, kukùc, Idpta, tnaldj, mamalyga, muratura, placynda ; cf. si termenii de sub A, pct. c.
    F.	Imbràcàminte, incàltàminte, podoabe :
    a)	imbràcàminte: altyc'a, anterév, bajór, blàn'a, cynhakóra, fòla, kamanàk, keptàr', kordàr, ntesyny ;
    b)	incàltàminte: bukàn'cy, kalavérci, kalcún, kondúry ;
    c)	podoabe: bàlec', Iracàr, gerdàn, kóda, paftàli, sàlba, zgàrda.
    G.	Obiecte gospodàresti : al'bijka, darmój, dzérga, fùrka, gronda, hergév, káluS, kapéstra, karaúSa, karúca, kostúra, kurmák, kurméj, kúzba, partár\ pòrta, saká, svára, vádro.
    H.	Regnul vegetal :
    a)	plante ne cultiva te: brustura, Iryndúsa, génzura, levúrda„ makrfó, néhyn, spyndz ;
    b)	plante cultívate: bostán, lusujók, luzóra, kukurúdza, l'ynta, rnaláj, papuSója, trifól' ;
    c)	a r b o r i fi arbusti: áfyny, Irún'ka (prún'a), gutéja, hadzúga, zen'ápyn ;
    d)	p ar ti ale plantelor: hluzány, kacúlka (kaculéja), kokorúd'd'a, kukurúdz, lúzer, papúsa.
    I.	Regnul animal : cukurlij, gályc'a, gergelyc'a, harmasár', jar$6, kurkán> ryngàl, závra (cf. fi grupa A, pct. j, k, l). Dintre acestea únele au fost, desigur, imprumutate din considérente de ordin afectiv (vezi grupa P).
    J. Ocupatii (afarà de pàstorit, despre care vezi grupa A) :
    a)	agricultura: grápa, gràpàty, prasuváty, sápa, sapáty ; tot aicí intrà terenurile fi unitàtile de suprafatà: cáryna, fál'ca„ mosíja, prazyna, sehèl'ba; tot aici — drum;
    b)	a 11 e ocupatii: gard, gardadzíj, Svára fi, poate, fi l'úntrct (p e s c u i t) ; butúk, kálus, márfa, mygla, myglás (exploatàri forestiere) ; xvásija (pielàrit ?). Cf. si grupa urmàtoare (K).
    K. Stàri sociale : artnás, lukatár, carányn, fruntás, gázda, kokóna, mósa, rezés, sarákyj, zurát. Cf. fi grupa J.
    L. Relamí sociale, economice, finaciare: arvóna, bir, dízma, gálbeni, gologán, kláka, lej, márfa, tokmytys'a, venit, hotár ; cf. fi A, pct. d.