129 Tash àsht vere e koha ndèrron menjiheré ; nuk besoj se ka me rà shi. Me (ka po shkojmè? Kàmbè ; né dafi po marrim nji karroce. A àsht larg ai katund prej kèndej ? Asht dy ore larg. Me duhet me shkue per me pà véneshtat. Si po àsht rrushi sivjet ? Deri tash ka mjaft rrush; hardhivet nuk u ka rà asnji lèngatè. Nè q oré do tè nisemi ? Po Qohemi heret, po e bàjmè udhèn per fresk. Qka po marrim me hàngèr ? Nuk po bàjmè gjà gati, po blejmè ndonji kuti sar-dela e pak pérshutè; ndonji send tjetèr e gjèjmè nè katund. Ku do tè rrijmè? Ne shtépi tè buikut; mund tè pushojmé edhe nè vè-neshtè nèn nji tàndè tè bukur. Un po marr (iften, zagarin edhe disa fyshekè. A ka tashti gjah ? Ka mjaft gjah : shkurta, pè- Ora siamo in estate ed il tempo cambia subito ; non credo che pioverà. Con che mezzo andremo? A piedi; se vuole prenderemo una carrozza. E’ lontano quel villaggio da qui? E’ due ore lontano. Debbo andarvi per vedere le vigne. Com' è 1’ uva quest’ anno ? Fin’ ora c’ è uva abbastanza ; le viti non sono attaccate da nessuna malattia. A che ora partiremo ? Ci alzeremo presto, faremo la strada col fresco. Che cosa prenderemo da mangiare ? Non prepariamo nulla, compreremo qualche scatola di sardine ed un po’ di prosciutto ; qualche altra cosa troveremo in campagna. Dove ci fermeremo ? In casa dell’agricoltore; potremo riposare anche nella vigna sotto un bel pergolato. Io prenderò la doppietta, il cane da caccia ed alcune cartucce. C’è caccia adesso? C’ è abbastanza caccia : qua- 9